Ako sa starať o pijavicu lekársku v domácich podmienkach

Všetci vieme, že pijavice lekárske sa chovajú na špecializovaných farmách. Voľne v prírode sa vyskytujú len veľmi zriedka a sú zákonom chránené. Pijavice, ktoré si človek kúpi domov, sú pijavice pripravené k aplikácii a nie sú vhodné na ďalší chov alebo rozmnožovanie. Aj z toho dôvodu, že pijavice, ktoré sa používajú na terapiu, sú pomerne mladé. Na to, aby ich človek dokázal chovať, musel by sa o ne veľmi dlhú dobu starať, musel by ich kŕmiť certifikovanou krvou, no a je s tým pomerne veľa ťažkostí. Preto sa nebudeme baviť o chove, ale budeme sa baviť o tom, ako sa o pijavicu lekársku starať do aplikácie a v prípade, že chceme pijavicu lekársku uchovať pre ďalšie použitie, tak aj po aplikácii.

Keď si pijavicu lekársku kúpime, väčšinou ju prinesieme domov alebo nám ju doručia v balení, ktoré buď obsahuje vodu, alebo obsahuje navlhčené guľôčky, ktoré sa podobajú na gélové guľôčky. Pre pijavice si deň vopred pripravíme vodu a nádobu.

Voda: Najvhodnejšia je odstáta voda z vodovodu. Naberieme vodu z vodovodu a necháme ju 24 hodín odstáť. Ľudia si často myslia, že vodu treba naberať niekde zo studne či z rieky a podobne, no zo skúseností vieme, že takéto pokusy sa nie vždy končia šťastne a dokonca boli prípady, že človek nabral niekde v prírode vodu a pijavice mu uhynuli, preto z našich skúseností odporúčam vždy len klasickú vodu z vodovodu, ktorú necháme 24 hodín odstáť.

Nádoba: Nádoba je ideálna sklenená so širokým hrdlom, cez ktorý nám prejde celá ruka a s viečkom, ktorým sa dá hermeticky uzavrieť. Ten široký otvor je dôležitý pre ľahkú manipuláciu, či už s pijavicami, alebo pri čistení nádoby. A sklenená preto, lebo je priehľadná a umožní nám vizuálny kontakt s pijavicami.

Približne na trojlitrovú nádobu je dobré mať tak 50 až maximálne 100 pijavíc, ale 100 pijavíc je už pomerne dosť, čiže ostaňme pri 50-tich kusoch na jednu trojlitrovú nádobu.

Takže pijavice práve dorazili. Privítame ich, ako sa patrí. Vypustíme ich do pripravenej nádoby a zalejeme pripravenou odstátou vodou. Prípadne môžeme najprv do nádoby naliať odstátu vodu, a potom do nej vypustiť pijavice. Pijavice nepotrebujú kyslík, a preto nemusíme nádobu zakrývať nejakou tkaninou, gázou a podobne, ako je často opisované na internete, ale nádobu hermeticky uzavrieme viečkom, čím zabezpečíme, aby nám pijavice neutiekli. Celá ďalšia starostlivosť spočíva vo vymieňaní vody každé dva až tri dni, v pozorovaní pijavíc, ich zdravotného stavu a vitality, a v občasnom čistení nádoby.
–

Teraz podrobnejšie. Pijavice prišli, máme ich umiestnené v nádobe, v ktorej je odstáta voda a nádoba je hermeticky uzavretá. Ako s nimi budeme ďalej manipulovať? Pijavice, pokiaľ sú hladné, a teda sú určené k aplikácii, nevystavujme príliš vysokým teplotám a takisto nie priamemu svetlu. Môžu byť na dennom svetle, no nie na slnku, ideálne je chladnejšie prostredie. Ak ich neplánujeme použiť okamžite, môžeme ich uskladniť v chladničke. V chladničke sa dostanú do stavu podobnému hibernácii, kedy menej metabolizujú, a teda dlhšie vydržia. V prípade, že pijavice hneď použijeme, tak po aplikácii nikdy nedávame použité pijavice do nádoby k ostatným pijaviciam, ale pripravíme pre ne oddelenú samostatnú nádobu. Podmienky, čo sa týka vody, sú tie isté. Jediný rozdiel je v tom, že keď je pijavica najedená, je lepšie ju už potom nedať späť do chladničky, ale uložiť ju do tmavého priestoru, nie veľmi teplého, napríklad do komory. Nenajedená pijavica sa ťahá za svetlom, lebo hľadá potravu, aby zahnala hlad. Sýta pijavica sa ťahá skôr do tmy, lebo potrebuje zmetabolizovať krv, ktorú vypila. V prípade, že používame veľa pijavíc a tieto plánujeme použiť ešte raz, napríklad keď robíme kurz dva alebo tri mesiace, tak si použité pijavice rozdelíme do rôznych nádob. Pijavice, ktoré používame prvý mesiac, budú v jednej nádobe, tie, ktoré používame druhý mesiac v druhej a tie z tretieho mesiaca v tretej. Ak ich budeme používať ešte raz, tak tie, ktoré boli aplikované prvý mesiac, budú hladnejšie než tie, ktoré sme používali tretí mesiac. Takýto systém nám pomôže, aby sme mali prehľad.

Čo sa týka vody, voda, ktorú použijeme na výmenu, má mať rovnakú teplotu ako pôvodná voda. Napríklad, ak máme pijavice v nádobe s vodou, ktorá má teplotu 17 stupňov, tak tá voda, ktorá stojí 24 hodín, má mať približne rovnakú teplotu 17 stupňov. Toto dosiahneme poľahky, ak nádobu s vodou na výmenu držíme v rovnakom priestore ako nádoby s pijavicami. Ak pijavice držíme v chladničke, odstátu vodu na výmenu dáme tiež schladiť na rovnakú teplotu, akú majú v nádobe pijavice. Je naozaj dôležité, aby teplotné rozdiely vody neboli veľké. Skôr žiadne. Nech je voda radšej rovnakej teploty.

Ďalší dôležitý faktor je zdravie pijavíc. Pijavice každý deň pozorujeme. Preto je nanajvýš vhodné, aby boli v priehľadnej sklenenej nádobe. Sklo nám poskytuje vizuálny kontakt s pijavicami. Sledujeme, či sú všetky zdravé, či nám nejaká náhodou neochorela alebo neuhynula. Kontrolovať treba pijavice tak nové, ako i použité, ktoré už metabolizujú. Čiže aj keď sú umiestnené v tme, tak si ich vždy, keď im raz za dva až tri dni meníme vodu, prezrieme, vizuálne skontrolujeme ich zdravotný stav. Najčastejšie sa nám môže stať, že pijavica zahynie. Netreba sa toho zľaknúť, je to bežný jav. Mŕtvu pijavicu vytiahneme a nejakým spôsobom zlikvidujeme, potom vymeníme vodu v nádobe a necháme ostatné pijavice, aby žili svojím bežným životom ďalej. V prípade, že pri vizuálnej kontrole nájdeme pijavicu, ktorá sa správa divne a vyzerá ako chorá, vyberieme ju z nádoby. Oddelíme ju od ostatných pijavíc a vložíme do inej samostatnej nádoby. Zase hovorím aj o použitých aj o nových pijaviciach. Každá podozrivá pijavica patrí na samotku, teda pre každú jednu máme zvlášť nádobu, môžu to byť malé fľašky. V oddelenej nádobe pijavicu necháme, kým sa zotaví, alebo naopak, necháme ju, nech sa jej choroba rozvinie a ona uhynie. Veľmi často sa stáva, že sa pijavica za pár dní dá dohromady. Ide o to, aby pijavica, ktorá sa necíti dobre, nenakazila či iným spôsobom negatívne neovplyvnila ostatné zdravé pijavice.

Veľmi často sa bude tiež stávať, že uvidíte na pijavici takú akoby obrúčku, stiahnutý lem. Pijavica rovnako ako had sa zvykne pri raste zvliekať z kože, u pijavíc stará koža pri zvliekaní produkuje výlučky, čím vytvára povlak na povrchu tela a ten sa zmení na prstenec okolo nej. Pijavica sa ho postupom času zbaví, buď si ho stiahne, alebo prstenec praskne, prípadne ho môžeme sami roztrhnúť prstami. Žiaden problém.
–

Teraz k čisteniu nádoby. Samotné čistenie nádoby s pijavicami nie je až taká jednoduchá záležitosť, pokiaľ na ňu človek nie je pripravený. Potrebujeme hlbšie sitko – ideálne kovové s malými očkami – cez ktoré vylejeme vodu, v ktorej sú pijavice. Sitko slúži na zachytenie pijavíc, lebo vždy môžeme nejakú vyliať spolu s vodou. Vyplavené pijavice vrátime späť do nádoby. Ak sa nechceme pijavíc dotknúť holou rukou, pri manipulácií s nimi môžeme použiť chirurgické rukavice bez púdru. Po tom, ako zlejeme vodu a vrátime pijavice zachytené v sitku späť do nádoby, napustíme do nej vodu z vodovodu na vypláchnutie a znovu vodu zlejeme cez sitko. Prípadné vyplavené pijavice znovu vrátime späť do nádoby. Ak treba, proces môžeme opakovať druhý aj tretíkrát, väčšinou stačí opakovať proces dvakrát. Potom, keď už máme všetky pijavice naspäť v nádobe, zalejeme ich pripravenou odstátou vodou, nádobu hermeticky uzavrieme a odložíme. Čo sa týka sitka, pijavice počas metabolizovania vytvárajú určitý sliz, ktorý sa bude na ňom zachytávať, preto je dobré sitko pred čistením obliať vriacou vodou. Vriacou vodou ho ako-tak sterilizujeme. Sitko oblejeme vriacou vodou pred použitím aj po použití. Nezabudnime však pred použitím, teda prv ako začneme zlievať vodu z nádoby s pijavicami, nechať sitko vychladnúť, aby sme neuškodili pijaviciam. Budeme potrebovať aj nejakú kefku, ktorá bude výhradne na čistenie sitka. Nemôžeme použiť kefku, ktorou čistíme miestnosti alebo zariadenia za pomoci chemikálií. Je to veľmi dôležité! Kefka na čistenie nášho sitka nesmie obsahovať žiadne zvyškové stopy chemikálií. Čiže: oddelené sitko + oddelená kefka len na tento účel. Sitko kefkou vyčistíme, prelejeme tečúcou vodou z vodovodu a napokon prelejeme vriacou vodou, aby sme ho sterilizovali.

To je v základe asi tak všetko. Aby som to zhrnul, pre starostlivosť o pijavicu lekársku v domácich podmienkach je dôležitá nádoba, je dôležitá voda a rovnako je dôležitá naša vizuálna kontrola zdravotného stavu pijavíc pri každom vymieňaní vody v nádobe.

Ešte doplním, že na internete je popísaných veľa metód, ako pijavicu čistiť od krvi, aby ju človek mohol použiť v kratšom časovom úseku, ja sám však neodporúčam žiadne metódy, ktoré zasahujú do zdravia pijavice. Jedinú metódu, ktorú môžem odporučiť, je nenechať pijavicu napiť sa príliš veľkého množstva krvi, čiže stiahnuť ju skôr, než sa úplne napije. Najlepšie je používať viacero pijavíc a nechať ich, nech si rastú svojím tempom a žijú svojím životom, nech plnohodnotne zmetabolizujú nasatú krv. Je to o nezasahovaní do prirodzenosti. O týchto veciach sa však budeme baviť v iných kapitolách.

Napokon spomeniem jednu vec – prípad, keď pijavicu lekársku už nechceme ďalej použiť. Čo s ňou? Čiže pijavicu sme aplikovali, potom sme ju z pokožky liečeného odňali a ďalej? Tu je potrebné, aby sa každý človek rozhodol sám, či chce život pijavice ukončiť alebo ju chce vrátiť späť do prírody. Ak jej život chceme ukončiť, je to jednoduché, v domácich podmienkach ju stačí ponoriť do roztoku s alkoholom, čo je pre ňu prakticky okamžitá smrť, a potom ju spláchnuť do záchodu alebo vyhodiť niekam do prírody, kde sa rozloží. V prípade, že sa rozhodneme pre druhú možnosť, teda pre zachovanie života a vypustenie do prírody, nájdime taký vodný tok, kde sa nekúpu ľudia, pijavicu doň vylejme spolu s vodou z nádoby a príroda už zariadi, čo s ňou bude ďalej.