Prvá pomoc alebo začnime tým, čo je naozaj dôležité

Ak nedýcha, tak ideálne prostredníctvom tretej osoby privoláme záchrannú službu. V prípade, že sme tam sami, privoláme záchrannú službu sami a začneme s resuscitáciou a to tak, že začíname vždy stláčaním hrudníka v jeho strede do hĺbky aspoň päť centimetrov alebo do výšky jednej tretiny hrudníka frekvenciou asi sto až stodvadsaťkrát za minútu. Dlane zopneme prekrížením prstov do zámku, hranu dlane priložíme na stred hrudníka, vystrieme ruky v lakťoch a plynulými pohybmi stláčame hrudník. Po stlačení vždy uvoľníme hrudník do tej miery, aby sme nestratili kontakt s povrchom tela postihnutého. Ak postihnutý nedýcha, hrozí v krátkej dobe nevratné poškodenie mozgu a následná smrť, je teda potrebné čo najrýchlejšie zahájiť umelé dýchanie z úst do úst. Z dýchacích ciest odstránime prekážky (napríklad zvratky, zubnú protézu). Tlakom ruky na bradu vykloníme hlavu postihnutého dozadu. Tým sa uvoľnia dýchacie cesty a otvoria sa ústa. Stlačíme mu nos. Potom pritlačíme svoje pery na ústa postihnutého a vydýchneme. Prestaneme v momente, keď sa postihnutému zdvihne brucho. Umelé dýchanie prevádzame vo frekvencii svojho dýchania (nádych a výdych do úst postihnutého zhruba 12-krát za minútu) a ukončíme ho vo chvíli, keď postihnutý začne dýchať sám. Táto metóda funguje vďaka tomu, že i vydychovaný vzduch je bohatý na kyslík. Ideálne je, ak jeden človek vykonáva masáž srdca a druhý dýchanie z úst do úst. Ak sme však na resuscitáciu sami, vždy tridsaťkrát stlačíme hrudník, a potom dvakrát vdýchneme do úst. Čiže zachováme pomer tridsať stlačení na dva dychy. Pokiaľ však nie sme ochotní do postihnutého dýchať, stláčame aspoň hrudník, pričom každé dve minúty nakrátko prestaneme a ťahom za bradu uvoľníme tlak nahromadeného vzduchu v dýchacích cestách, ku ktorému stláčaním hrudníka prirodzene dochádza. Resuscitáciu vykonávame až do príchodu záchrannej služby alebo dovtedy, kým sa postihnutému neobnovia vitálne funkcie. Keď sa nám podarí obnoviť dýchanie, postupujeme ako v prvom prípade, teda postihnutého stabilizujeme a ďalej pozorujeme až do príchodu záchrannej služby.